Ako (ne)recyklujeme Li-ion batérie.

Autor: Michal Gordiak | 12.1.2020 o 16:16 | (upravené 16.1.2020 o 15:21) Karma článku: 10,07 | Prečítané:  4433x

Akumulátory a batérie sa nachádzajú takmer vo všetkej dnešnej elektronike alebo elektromobiloch. Ak si myslíte, že recykláciu akýchkoľvek akumulátorov sme už dávno technologicky zvládli, mýlite sa. 

(aktualizované 16.1. o vyjadrenie spoločnosti Orange a.s.)

Vedeli ste, že ekologická recyklácia Li-ion akumulátorov na Slovensku (aj na celom svete) je zatiaľ vlastne ekonomicky nevýhodná a tým pádom v súčastnosti prakticky neexistuje? A ak áno, tak je škodlivá, problematická alebo dokonca nemožná.

Za rok 2019 sa predalo asi 1 milión ton Li-Ion článkov.

 

Ale čo tá recyklácia vlastne je? Podľa wikipédie to znamená: Recyklácia je proces opätovného využitia už predtým použitých materiálov a produktov (napr. recyklácia papiera, farebných a ostatných kovov, skla, plastov a pneumatík,...). Recyklácia zabraňuje plytvaniu zdrojov, redukuje spotrebu surových prírodných materiálov, redukuje množstvo uskladnených odpadov a redukuje spotrebu energie, čím prispieva k redukcii emisií skleníkových plynov oproti použitiu surových materiálov. Sme v roku 2020. Snažíme sa všetko ozeleniť a elektrifikovať. Mať všetko ekologické, bez výfukových plynov a všade pekné nádoby na separovaný dopad. Samozrejme všetko prepojené a bez káblov. To je super. A čo akumulátory? Sú v pohode?

Pravdou je, že zatiaľ nemáme plnohodnotnú technológiu na 100% recykláciu Li-ion článkov.

Li-Ion akumulátory už oslavujú skoro 30 rokov na trhu, odkedy ich začali sériovo vyrábať firmy Sony a Asahi Kasei. Odvtedy sme neprišli na dokonalý spôsob ich recyklácie. Načo by potom univerzita v Edinburgu robila v týchto dňoch výskum pri ktorom dávajú baktériám jesť polievku z Li-ion kaše? Yummy! Shit worth gold!

Ono to nieje tak jednoduché keď do niekoľkogramového plastového obalu hrubého 4-20mm zrolujete anódu a katódu, mikrometrové vrstvy uhlíka, zlúčeniny lítia, mangánu, kobaltu, fosfátov, organických zlúčenín a na vrch pridáte ochranný elektronický obvod. A ak je ten článok ešte nabitý, je to vlastne taká malá bomba.

Pri poškodení alebo zlom technologickom dizajne má tendenciu vybuchovať. To je dôvod prečo
sa leteckí prepravcovia celkom boja prepravovať veľké batérie a vôbec neprepravujú napríklad elektrobicykle

 

 

V Európe sa technologicky správne recykluje len okolo 45% z celkového počtu batérií vyrobených rôznou technológiou (NiMh, Olovené, NiCd ...). Ostatné končia na skládkach, zatvorené doma v šuflíku alebo recyklované nevhodne. Pozor na šuflíkové skladovanie elektronických zariadení - môže dôjsť k nafúknutiu článku a poškodeniu prístroja.

Správajte sa k nim ohľaduplne a skladujte ichpodľa odporúčaní výrobcu.

Jedna z najväčších recyklačných spoločností na Slovensku Li-ion akumulátory síce prijíma, ale podľa ich stránky lítium ako výsledný produkt chýba. Oni totiž recyklujú technológiou “BAT” - Best Available Technology (v preklade: najlepšia možná technológia). Ich najlepšia technológia je vlastne pyrotechnologický proces. Všetko sa roztaví, vzniknú toxické plyny a tavenina. To čo nám ostane ako produkt odseparujeme a necháme si to, čo má cenu na trhu. Zvyšok ide na skládku alebo kto vie kam. “Najlepšia technológia 21. storočia”. Miera recyklácie Li-ion = 0%?

Proces recyklácie musí byť pravdaže ekonomicky výhodný, čiže sa to nedá urobiť len tak hala bala. V Nemecku už existujú spoločnosti využívajúce hydrometalurgické procesy pri recyklácii Li-ion článkov, ktoré sú dokonca z časti poháňané energiou získanou ich vybitím (veľmi smart!).

 

Hydrometalurgický proces recyklácie (zdroj: Youtube)

Jednou z firiem v strednej Európe, ktoré tento proces využívajú je Duesenfeld. Všimnite si, že všetky spracovávané akumulátory sú celkom veľké. Nerecyklujú žiadne malé články zo spotrebnej elektroniky! Ekonomický význam má totiž recyklovať len tie veľké, nakoľko je ich potrebné pred spracovaním ručne rozobrať a vybiť ich. Ich schopnosť recyklácie vstupných materiálov je podľa tvrdení firmy 85% (len tvrdenie firmy). Vládou dotovaný nákup elektromobilov za 6 miliónov eur bol skvelý krok k zvýšeniu množstva odpadov v budúcnosti. Je to aj skvelá vec pre ľudí, ktorí radi trávia čas za volantom, ale zároveň cítia ekologický tlak od Grety Thunberg. Dobrý pocit chvastať sa klamošom, že prejdenie 100 km ich stojí len 1€ a teraz už chodia aj ku smetiaku autom. Je to jednoducho tak lacné - no nezvez sa. Škoda, že tých 6 miliónov z vrecák daňových poplatníkov nešlo na niečo, čo potrebujeme už teraz a všetci -moderné fungujúce recyklačné stanice. A problém recyklovania Li-ion článkov sa len odkladá na budúce generácie. Sorry nechal som sa uniesť, späť k téme... Druhou spoločnosťou je Redux a tá sa tvári, že vie recyklovať aj malé batérie z mobilných telefónov a inej spotrebnej elektroniky. To chceme! Toto je miesto kam by sme radi naše akumulátory dostali. Lenže aby to nebolo tak ľahké ......tu sa dostávame k ďalšiemu problému -ako sa k nim dostane akumulátor z našich zariadení?

Ako dobrý príklad bežnej elektroniky, kde nájdeme tieto články nám poslúži smartphone. Každoročne sa celosvetovo predá cca 1 500 000 000 kusov (slovom jeden a pol miliardy)!

Čo by na tomto malo byť tažké, však? Prídem do akejkoľvek elektropredajne, ako recyklačná etiketa radí, hodím zariadenie do krabičky s logom elektroniky a spokojný odchádzam preč s pocitom, že som vlastne práve zachránil našu planétu ako keď Skywalker odpálil Deathstar. Well... nekričme hurá predtým, než ten telefón bude naozaj zrecyklovaný. Redux totiž recykluje len batérie. Takže to hodenie do správneho koša, by platilo len vtedy, ak by sme tam hodili telefón a batériu osobitne. Ale ruku na srdce, kto má dnes čas sa zaoberať rozoberaním telefónu? A ešte k tomu sa hrať s batériou, ktorá môže vybuchnúť? Proces recyklácie moderného smartphonu potom vyzerá asi takto:

Čínsky robotníci tredia telefóny (Zdroj: Youtube)

Samozrejme vidíte dobre, video je z Číny.Tu u nás by tých pracovníkov nikto nezaplatil. A nikto by samozrejme ani tak pilne nepracoval. To len tak na ukážku, aby ste vedeli čo je vlastne potrebné pri procese recyklácie. Toto je práve to rozoberanie, ktoré sa nám nechcelo robiť doma. Pre technooptimistov mám JEDNU dobrú správu, na svete je práveJEDEN robot, ktorý vie rozoberať smartphony. Robot má ženské meno - Daisy. Vie zo všetkých tisícok typov smartphonov rozobrať presne 14 modelov.U nás by sa modely z videa ešte dali predať vcelku, predať na súčiastky alebo darovať menej solventnému kamošovi. Takže recyklujeme aj na Slovensku alebo nie?

Ešte, že tu máme Google a jeho ponuku na recykláciu mobilných telefónov. Existuje niekoľko špecialistov, ktorí sa veľkoryso podujali recykláciu vyriešiť za nás. Dobrým príkladom
s veľkou mediálnou kampaňou je firma Orange Slovakia a.s.Majú dosť silný “zelený” imidž. Každý rok vyzbierajú niekoľko tisíc zariadení. Sú to oni kto za nás urobí tú ťažkú prácu? Na ich webovej stránke nenájdete okrem dobrého copywritingu a PR článkoch o spoločenskej zodpovednosti nič technické. Kde potom to čo vyzbierajú končí? Nápovedu nám môže poskytnúť ich materská spoločnosť Orange France. Medzi rokmi 2010 a 2015 spracovali 211 ton telekomunikačného odpadu, ktorý vyzbierali v Afrike a Francúzsku. V Afrike sa im podarilo dokonca vytvoriť až 25 pracovných miest. Celkom dobrý pomer k 211 tonám privezeného toxického odpadu. Odpad bol odvezený a spracovaný v krajinách ako Burkina Faso, Bénin, Niger, Pobrežie Slonoviny a Kamerun. Za privezených 100 000 telefónov sa vytvoril jeden workshop! Juchú, náš odpad je vlastne africký poklad. Tí Francúzi majú jednoducho lásku k Afrike a schopnosť nezištne pomáhať zakorenenú hlboko v srdci. Ostáva nám len dúfať, že tie tony odpadu neskončia na nelegálnych skládkach. Prikladám 4 mesiace staré video zo známej skládky, ktorá samozrejme prakticky neexistuje a nikto tam žiadny odpad z Európy nikdy nevyvážal.

Prikladám 3 mesiace staré video zo známej skládky ktorá samozrejme neexistuje a nikto tam žiadny odpad z Európy nikdy nevyvážal.

Skládka Agbogbloshie, Accra - Ghana 15.9.2019 (zdroj: Youtube)

-- vyjadrenie spoločnosti Orange a.s. --

"Spoločnosť Orange nepotrebné mobilné zariadenia zbiera a následne ich v zmysle legislatívnych predpisov odovzdáva výhradne oprávnenej organizácii s autorizáciou na spracovanie elektroodpadu, ktorou je spoločnosťOfir Julio Tabi s.r.o. Náš model stojí na presvedčení a ochote ľudí odovzdať nepotrebný telefón na zberné miesta – to sú všetky predajne Orangeu a ďalšie zberné miesta vytvárané na verejných a kultúrnych podujatiach, na ktorých sa snažíme edukovať ľudí o potrebe recyklovať elektroodpad a motivovať ich priniesť svoje nepotrebné zariadenia. Na základe výsledkov vidíme, že Slováci myslia ekologicky a podporujú takýto model likvidácie zariadení. "

 

Aký je pomer Vami predaných a vyzbieraných telefónov?

"Medzi krajinami v skupine Orange celosvetovo je Orange Slovensko v rámci eko modelu zbierania nepotrebných mobilov lídrom. Za rok 2019 tvoril pomer vyzbieraných zariadení z predaných takmer 10 %."

Sága pokračuje. Spoločnosť Ofir Julio Tabi s.r.o.   som kontaktoval za účelom zistenia, čo s telefónmi robia a kam putujú vyzbierané akumulátory. Na ich stránke som to nebol schopný nájsť.

-----

Myslíte si, že som akosi preskočil z akumulátorov na telefóny? Áno, preskočil, lebo akumulátory sa dnes stávajú súčasťou jedného celku. Tým je otázka recyklácie ešte komplexnejšia.

Nižšie vidíte známy imidžový produkt, ktorý sa recyklovať prakticky nedá a ani sa to nikdy neoplatí. Akumulátor je zaliaty do jedného tela a neexistuje jednoduchá možnosť separácie akéhokoľvek komponentu. Čo geniálny dizajnér spojil, recyklátor nech nikdy nerozdeľuje. Ak sa tohto odpadu chceš zodpovedne zbaviť, musíš to poslať späť výrobcovi, ktorý symbolicky prevezme zodpovednosť za recykláciu. Čo sa s týmto odpadom reálne ďalej udeje, samozrejme nikto negarantuje.

 

Takže aký bude záver? Za všetko môže nerozumný spotrebiteľ, ktorý sa mal lepšie rozhodnúť kam investuje svoju ťažko zarobenú menu? Za všetko môže EÚ alebo Soroš? Že my to samozrejme nejako o 100 rokov určite zvládneme s pomocou podnikateľa nadčloveka s charizmou Elona Muska? Som zmätený, ostávajú zmiešané pocity. Kým sa nedoriešená otázka recyklácie vyrieši, budem dávať nákup do vrecúška zo záclony, kupovať veci zo second handu a použitú elektroniku, ktorú viem opraviť, starať sa o minizáhradku, jazdiť bicyklom, chodiť do prírody, ktorú z časti vlastní JaATy, po večeroch plakať do vankúša a chodiť na jógu a mindfulness meditáciu nech som kľudnejší.

Nové technológie stíhame vymýšľať rýchlejšie ako stíhame riešiť ich negatívny dopad na nás všetkých a prírodu.

Môj predpoklad je, že vďaka novým technológiám čoskoro vynájdeme lepší akumulátor* a celé “moderné” recyklovanie vlastne nebude mať zmysel. Všetko vyhodíme zasa na skládku, pošleme do Afriky, spálime alebo zakopeme do zeme ako vyhorené jadrové palivo. Nájsť ekonomicky aj ekologicky výhodný model sa dá len vtedy, pokiaľ sa na zariadenie bude pozerať ako na budúcu hodnotnú surovinu už pri samotnom procese dizajnu a následnej výroby. Nie ako na jednorázovú komoditu. *(už samozrejme prebieha výskum - solid state, nanographite, aluminiumair,...)

Zariadenia vyrobené včera, dnes a zajtra ešte len čakajú na recyklačného Godota. Ten samozrejme nikdy nepríde ak sa budú samotné zariadenia vyvíjať rýchlejšie ako technologický proces ich recyklácie. Ostávame v bludnom kruhu.

A teda, ak chcem ostať aspoň kúsok pozitívny, prajem nám do nasledujúceho desaťročia všetkým skoré zdvojnásobenie odpadu z Li-ion článkov a zvýšenie ceny lítia na burze ako aj ostatných použitých materiálov, aby sme konečne mohli začať efektívne recyklovať aspoň Li-ion akumulátory.

A prajem nám aj elektroniku, ktorá sa bude skutočne dať recyklovať a opravovať. To by ma tiež potešilo. Alebo ešte lepšie - ak by sme spoločne prinútili výrobcov svoj vyrobený odpad aj spracovať. Tým odpadom myslím to, čo sa s elektronikou stane po cca roku od jej zakúpenia.

Ak máme my zodpovednosť za svoje činy, prečo ju nemajú aj veľké korporácie za svoj vyprodukovaný odpad?

Možno už o pár rokov budú technológie rozmýšľať nad tým ako recyklovať ľudí a my sa
s týmto problémom konečne prestaneme zaoberať. Možno, možno, možno,...sna na zelenší a šťastnejší život pre všetkých sa nemienim vzdať. Nikto pre nás neurobí nič zadarmo a tobôž nie tento systém. Sami nezmeníme nič (na recyklovaní) a tí tam hore urobia niečo pre nás len vtedy, ak z toho niečo kvapne. Nakladať zodpovedne s už vyprodukovaným odpadom je v systéme nekonečného ekonomického a technologického rastu sizyfovská práca. Čína obetovala všetko, vrátane slobody aby ekonomicky rástla na svoju dnešnú úroveň. Čo z toho má bežný Číňan? Lacnú syntetickú polievku a lacný smartphone? To chceme aj my?

 

Hlavným ukazovateľom nášho blahobytu je HDP. Na to, či máme čistý vzduch, úrodnú pôdu alebo či sme šťastní sa nejako zabudlo.

Zmeňme teda systém, nie seba! ;)

PS: Niesom grammar nazi, a rád uvítam návrhy na opravy a zlepšenia. Tak isto budem rád aj za ďalšie čísla, grafy a postrehy.

#leboekonomikanepusti #moneyfirst #recycle #eco #zerowaste #degrowth #consumerism #technology #batteries #liion #technologypirate #bodobratu #technologia #liion
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.


Už ste čítali?